Zlato

O zlate

Zlato (lat. aurum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Au a protónové číslo 79. Zlato je ušľachtilý žltý, stály a veľmi kujný kov známy už od staroveku. Je elektricky aj tepelne dobre vodivý. V prírode sa vyskytuje najmä v rýdzej forme.

Zlato je chemicky veľmi odolný kov. Špeciálny prípad predstavuje rozpúšťanie zlata v elementárnej ortuti. Už stredovekí alchymisti vedeli, že pri kontakte zlata s ortuťou veľmi ľahko vzniká zvláštny roztok zlata v ortuti - amalgám. Amalgám pritom zostáva kvapalný aj pri pomerne vysokých obsahoch zlata. Zahriatím amalgámu na teplotu nad 300 °C sa ortuť jednoducho odparí a zostane rýdze zlato.

Výskyt v prírode

Zlato je v zemskej kôre veľmi vzácnym prvkom. Priemerný obsah je iba 4 - 5 ppb (μg/kg). V horninách sa vďaka svojej inertnosti vyskytuje prakticky iba ako rýdzi kov. Kockový nerast vytvára pliešky a zrná uzavreté najčastejšie v kremennej výplni žíl. Kryštály nie sú hojné, často mikroskopicky rozptýlené v šedom žilnatom kremeni.

Vyskytuje sa rýdze alebo v zliatine so striebrom (elektrum). Po rozrušení žíl sa dostáva do náplavov odkiaľ sa ryžuje. Najbohatšie svetové náleziská sú v južnej Afrike, na Urale, v Austrálií; okruhliaky zlata (nugety, až kilogramové) v Kanade a na Sibíri. V Česku sú zlatonosné žily v stredných Čechách (napr. Jílové, Roudný), v Jeseníkoch (Zlaté Hory) a v okolí Kašperských hôr, na Slovensku pri Kremnici, ale aj v západnej časti Malých Karpát.

V súčasnosti sú ryžovateľné ložiská zlata už prakticky vyčerpané. Ťažia sa preto ložiská, kde je zlato veľmi jemne rozptýlené v hornine a kov sa z horniny získava hydrometalurgicky. Proces spočíva v jemnom namletí horniny, aby sa do kontaktu s roztokom mohla dostať väčšina prítomných mikroskopických zlatých zrniek. Namletá hornina sa potom lúhuje buď kyslým roztokom s vysokým obsahom chloridových iónov a oxidačným prostredím (napr. nasycovanie plynným chlórom alebo pridaním kyseliny dusičnej) alebo naopak roztokom alkalických kyanidov za prebublávania vzdušným kyslíkom. Z roztoku sa potom zlato získava redukciou, napr. prechodom elektrického prúdu - elektrochemicky, keď sa kovové zlato vylúči na zápornej elektróde - katóde. Redukciu je možno previesť aj chemicky pridaním vhodného redukčného činidla (hydrazin, kovový hliník a pod.).

Amalgamačný spôsob ťažby zlata z rúd sa používal v minulosti pre ťažbu z náplavou, v ktorých sa zlato nachádzalo vo forme väčších oddelených zrniek, ktoré sa však už ťažko získavali ryžovaním. Pre tento účel bola zlatonosná hornina kontaktovaná s kovovou elementárnou ortuťou. Vzniknutý amalgám zlata bol po oddelení horniny zvyčajne jednoducho pyrolyzovaný a ortuť bola odparená do atmosféry. V súčasnosti sa tento postup takmer nepoužíva a ak áno, je zlato z amalgámu získavané šetrnejším spôsobom bez kontaminácie atmosféry parami ortuti.

Využitie zlata

Zlato sa používa najmä na výrobu šperkov a to vo forme zliatin so striebrom, meďou, zinkom, paládiom či niklom). Samotné rýdze zlato je príliš mäkké a šperky z neho zhotovené by sa nehodili pre praktické použitie. Prímesi paládia a niklu navyše sfarbujú vzniknutú zliatinu - vzniká tak v súčasnosti dosť moderné biele zlato. Obsah zlata v klenotníckych zliatinách alebo rýdzosť sa vyjadruje v karátoch.

Aj veľmi tenký zlatý film na povrchu najušľachtilejšieho kovu ho dokáže účinne ochrániť pred koróziou. Okrem toho pozlacovanie zvyšuje hodnotu pokovaného predmetu, ako príklad môžu slúžiť rôzne športové a príležitostné medaily, pamätné mince, bižutéria,elektropriemysel a pod.

Vzhľadom k svojej vynikajúcej elektrickej vodivosti a inertnosti voči vplyvom prostredia sa veľmi často používa v mikroelektronike a počítačovom priemysle. Hlavným oborom využitia je tu predovšetkým zaistenie dlhodobej a bezproblémovej vodivosti dôležitých spojov v počítači (kontakty mikroprocesora a zbernice dát). Pre tieto účely sa príslušné kontaktné povrchy elektrolyticky pokrývajú tenkou zlatou vrstvou.

Zlato je už dlhý čas súčasťou väčšiny dentálnych zliatín, teda materiálov slúžiacich v zubnom lekárstve ako výplne zubov napadnutých zubným kazom alebo na konštrukciu mostíkov a iných aplikácií. Dôvodom je predovšetkým zdravotná nezávadnosť zlata, ktoré je natoľko chemicky inertné, že ani po mnohoročnom pôsobení pomerne agresívneho prostredia v ústnej dutine, nepodlieha korózii. Čisté zlato je však príliš mäkké a preto sa v aplikujú jeho zliatiny najmä s meďou, striebrom, paládiom, zinkom, cínom, antimónom, niekedy je súčasťou dentálnej zliatiny tiež indium, irídium, ródium alebo platina.

Dlhý čas zlato uložené v štátnych bankách slúžilo ako zlatý štandard, garantujúci hodnotu štátom vydávaného obeživa (peňazí). Po druhej svetovej vojne význam zlata ako devízy postupne klesal a túto funkciu celkom prestalo plniť v roku 1971. Pri obchodovaní so zlatom pre bankové účely býva zvykom označovať jeho hmotnosť v trójskych unciach, čo je stará hmotnostná jednotka s hmotnosťou 31,103 g.

Investícia do zlata

Deväť priaznivých argumentov pre zlato od "Frank Holmes" by Investovanie a špekulácie on Tuesday, September 28, 2010 at 10:45am

Dr. Martin Murenbeeld, hlavný ekonóm Dundee Wealth Economics, taktiež jeden z najchytrejších analytikov pre zlato, nedávno odhalil svoju knihu rebríčkov – sto pohľadov, ktoré mu pomáhali analyzovať pohyb zlata.

Dr. Murenbeeld taktiež poukazuje na „svojich“ deväť argumentov pre zlato:

  1. Globálna fiškálna a monetárna reflácia: Svetové ekonomiky využili rozsiahle množstvo peňazí na ochranu pred kolapsom. Boj o prežitie Grécka a iných západných krajín ešte neskončil a USA použili miliardy dolárov vo forme stimulov, avšak krajina aj naďalej stráca pracovné miesta.

  2. Svetová nerovnováha: Dolár vždy ťažil z problémov iných krajín, nakoľko sa všeobecne považoval za relatívne „safe heaven“. Slovo relatívne je kľúčovým a to z dôvodu: zhruba 10 biliónov amerických dolárov sa predpokladá, že budú použité ako záťaž pre americký federálny dlh do roka 2019 a taktiež americké obchodné nerovnováhy majú rozmerný charakter. Tieto fakty stoja za to, aby boli dostatočnou váhou pre dolár a oporou pre zlato ako „save heaven“ pre dlhšie obdobie.

  3. Globálne devízové rezervy sú „nadrozmerné“: Dá sa povedať, že expandujú exponenciálne za posledných niekoľko rokov a v apríli roku 2010 dosiahli 8.17 bilióna dolárov. Medzitým od roku 1980 sa rezervy zlata zaznamenávajú výrazný prepad.

  4. Postoj centrálnych bánk ku zlatu: Podľa platného súhlasu každej centrálnej banky, len Medzinárodný menový fond môže byť predajcom zlata. Taktiež krajiny Latinskej Ameriky boli až do roku 2002 hlavnými predajcami , avšak dnes sa ich pozícia na trhu obrátila. Čo sa týka Indie, kúpila 200 ton od MMF a to vo štvrtom štvrťroku 2009, čím vytvorila „support“ na hranici 1000 dolárov. Čína zvýšila svoje zlaté rezervy z 395 ton z roku 2001 na 1054 ton ku koncu prvého štvrťroka, čo je 166% nárast za menej ako desať rokov.

  5. Zlato nie je bublina: Rast zlata je stály a pomalý. Ak si spomenieme na minulý týždeň, nie sme svedkami „ostrých“ výkyvov na grafe, ktoré sú typické pre „bubliny“. Hlavný rozdiel je v tom ,že môžeme vidieť väčší blahobyt v rozvojovom svete, kde ľudia tradične prechádzali na zlato, aby v ňom uložili svoje bohatstvo.

  6. Ťažba zlata je nízka: Svetová produkcia je približne 2500 ton, čo je zhruba o 25% viac ako v roku 1990, ale čistá produkcia zlata je nižšia než bola pred dvadsiatimi rokmi. Dehedging, zvýšené množstvo odpadu, nižšia kvalita ložísk, zvýšené náklady na transport budú pokračovať a tým pádom obmedzovať ponuku zlata. Tento vplyv si môžeme všimnúť na trhu, kde počas druhého štvrťroka 2010 sa zvýšil dopyt o 36% medziročne, zatiaľ čo ponuka len o 17%.

  7. Investičný dopyt: tento dopyt sa v druhom štvrťroku 2010 viac než zdvojnásobil v porovnaní s tým istým obdobím roku 2009 a predstavoval viac než polovicu celkového globálneho dopytu po zlate. Investori kupovali najviac zlata v prvom štvrťroku 2009 v samotnom dne recesie.

  8. Cenový cyklus komodít: tieto cenové cykly trvajú niekoľko desaťročí. Ak sa vrátime k roku 1800, najkratší cyklus zlata trvá 10 rokov, najkratší cenový cyklus medi trval 14 rokov. Súčasný „bull“ cyklus začal už v roku 2001.

  9. Geopolitické prostredie: Historicky sa zlatu darilo počas období politickej a finančne krízy. V roku 1980 dosahovalo celý čas maximá (prispôsobovalo sa inflácii) uprostred Irackej rukojemníckej krízy a Sovietskej invázii na Afganistan. Dnešná geopolitická klíma je taktiež nestála, dáva priestor vojnám v Iraku a výrobe jadrových zbraní v Severnej Kórey a Iráne.

S týmito deviatimi faktormi Dr. Murenbeeld tvorí silné priaznivé „áno“ pre zlato a ostatní analytici nevytvárajú kritiku na danú koncepciu. Výskum od Bloomberg, pozostávajúci z 29 analytikov ukazoval, že analytici vidia cenu zlata v priemere na 1500 dolárov. Ďalšie ciele sú na 1800 USD/oz. až 2000 USD/oz. Analytici taktiež odporúčajú mať nakúpené zlato v objeme 5 – 15% celkovej hodnoty Vášho majetku.

Technické parametre zlata:

Symbol: AU
Atómové číslo: 79
Atómová váha: 196,96655
Hustota: 19.3 g/cm3
Bod tavenia: 1064.18 °C

Faktory, ktoré dnes môžu ovplyvniť cenu zlata:

  1. Reálne úrokové sadzby

    Zlato zvyklo v minulosti výrazne rásť v prostredí nízkych a záporných reálnych úrokových sadzieb. Deflačný scenár preto predstavuje hrozbu kvôli nárastu reálnych úrokových sadzieb. Na druhej strane si dnes investori kladú otázku, ako vlády v budúcnosti znížia svoje extrémne rastúce zadĺženie. Inflácia dlhu a znehodnotenie meny je jedna z ciest. Pokles reálnych sadzieb by bol asi vyústením takejto politiky.

  2. Vývoj USD

    Vývoj USD predstavuje pre vývoj ceny zlata v strednodobom horizonte veľmi podstatný faktor. Všeobecne platí, že pre cenu zlata je vhodnejšie prostredie slabého USD. Z toho vyplýva, že pre udržateľnosť aktuálneho ocenenia zlata by boli vhodné slabšie úrovne USD.

  3. Investičný rozmer zlata

    Existuje predpoklad, že posledný nárast cien zlata sa dá vysvetliť prílevmi špekulatívneho kapitálu do špeciálnych investičných indexovaných fondov na zlato ETF, ktoré sú kryté fyzicky zlatom. Za druhý polrok r.2008 sa uložilo do zlata cca 21 mld USD. Aktuálne má najväčší ETF SPDR nakúpené zlato v objeme asi 1100ton, čo je viac ako rezervy Švajčiarskej národnej banky, ktorá je na piatom mieste podľa držby rezerv zlata spomedzi všetkých národných bánk. Po poslednej rally na akciových trhoch sa samozrejme prílevy kapitálu spomalili a ceny zlata sa súčasne mierne oslabili. Pre ďalší nárast cien zlata by mala byť preto nevyhnutná slabosť USD, nová slabosť akciových trhov, ktorá by vyprovokovala FED a US vládu k agresívnejšej expanzii monetárnej politiky, ktorá by mala viesť k oslabeniu USD v dôsledku narastajúcej ponuky peňazí a prehlbujúceho sa štátneho dlhu a schodku štátneho rozpočtu v USA.

  4. Ekonomický rast

    Hlavné riziko pre vývoj cien zlata z krátkodobého horizontu je ozdravenie zdecimovaných úrovní svetovej priemyselnej produkcie a obnovenie dôvery vo všeobecné ozdravenie ekonomiky, ktoré by implikovali pokles rizikovej averzie.

© Copyright 2020, Zlaté tehličky — Investícia do zlatých kovov. Dizajn a realizácia: Mgr. art. Viktor Javorek